Grupa¶
Operácia¶
Skôr než sa dostaneme k pojmu binárna operácia, je dobré si ujasniť, čo v matematike znamená slovo operácia.
V bežnej (stredoškolskej) matematike pod operáciou rozumieme napríklad: - sčítanie: \(a + b\), - odčítanie: \(a - b\), - násobenie: \(a \cdot b\), - delenie: \(a / b\).
Tieto operácie: - berú nejaké vstupy (čísla), - vykonajú s nimi presné pravidlo, - vrátia výsledok.
V abstraktnej algebre sa snažíme tieto známe operácie zovšeobecniť a popísať ich bez ohľadu na to, či ide o čísla, vektory, matice alebo iné objekty.
Binárna operácia¶
Binárna operácia
Binárna operácia na množine \(G\) je zobrazenie
ktoré každým dvom prvkom \(a, b \in G\) priradí práve jeden prvok z množiny \(G\).
Čo presne znamená „binárna“¶
Slovo binárna znamená: - operácia pracuje presne s dvoma prvkami.
Porovnanie: - unárna operácia – pracuje s jedným prvkom (napr. \(a \mapsto -a\)), - binárna operácia – pracuje s dvoma prvkami (napr. \(a + b\)), - ternárna operácia – pracovala by s troma prvkami (v algebre sa skoro nepoužíva).
Takže: - \(+\), \(−\), \(\cdot\), \(/\) sú binárne operácie, - „zmena znamienka“ \(a \mapsto -a\) nie je binárna, ale unárna.
Rozdiel medzi „klasickou“ a binárnou operáciou¶
V skutočnosti neexistuje rozdiel v princípe, rozdiel je len v presnosti zápisu.
| Bežná matematika | Abstraktná algebra |
|---|---|
| „sčítanie čísel“ | binárna operácia |
| „násobenie čísel“ | binárna operácia |
| „\(+\)“ | \(\circ\) |
| konkrétne čísla | ľubovoľné prvky množiny |
V abstraktnej algebre: - nás nezaujíma, či ide o čísla, - zaujíma nás len to, ako sa prvky kombinujú.
Preto používame všeobecný symbol \(\circ\), aby sme neboli viazaní na konkrétnu operáciu.
Prečo je dôležité \(G \times G \to G\)¶
Zápis [ \circ : G \times G \to G ] hovorí tri kľúčové veci:
-
Vstup sú dva prvky z \(G\) \(G \times G\) znamená „všetky usporiadané dvojice \((a, b)\)“.
-
Výstup je jeden prvok Operácia dáva presne jeden výsledok.
-
Výsledok nesmie opustiť množinu Toto sa nazýva uzavretosť.
Uzavretosť – typická pasca¶
Uzavretosť
Ak výsledok operácie nepatrí späť do množiny, nejde o binárnu operáciu na tejto množine.
Príklady: - \(+\) na \(\mathbb{Z}\): \(2 + 3 = 5 \in \mathbb{Z}\) → OK - \(/\) na \(\mathbb{Z}\): \(1 / 2 \notin \mathbb{Z}\) → NIE JE binárna operácia na \(\mathbb{Z}\)
Grupa – myšlienka¶
Než dáme presnú definíciu, intuícia:
Grupa je množina prvkov, kde sa dajú prvky „spájať“ operáciou tak, že: - poradie zátvoriek nehrá rolu, - existuje „nič nerobiaci“ prvok, - každý prvok má svoj „opak“.
Definícia grupy¶
Grupa
Nech \(G\) je neprázdna množina a \(\circ\) binárna operácia na \(G\). Dvojica \((G, \circ)\) sa nazýva grupa, ak platia:
- Asociativita
- Existencia neutrálneho prvku
- Existencia inverzného prvku
1. Asociativita¶
Asociativita
Operácia \(\circ\) je asociatívna, ak pre všetky \(a, b, c \in G\) platí
Čo to znamená slovami¶
Nezáleží na tom, ako prvky zoskupíme.
Pozor: - asociativita nie je to isté ako komutativita, - poradie prvkov nemeníme, len zátvorky.
Príklady: - sčítanie: \((2+3)+4 = 2+(3+4)\), - násobenie: \((2\cdot3)\cdot4 = 2\cdot(3\cdot4)\), - odčítanie: \((5-3)-1 \neq 5-(3-1)\) → nie je asociatívne.
2. Neutrálny prvok¶
Neutrálny prvok
Prvok \(e \in G\) sa nazýva neutrálny prvok, ak pre všetky \(a \in G\) platí
Intuícia¶
Neutrálny prvok: - nemení hodnotu, - správa sa ako „0“ alebo „1“ podľa typu operácie.
Príklady: - pri sčítaní: \(0\), - pri násobení: \(1\).
3. Inverzný prvok¶
Inverzný prvok
Prvok \(a' \in G\) je inverzný k \(a \in G\), ak platí
Intuícia¶
Inverzný prvok je taký, ktorý: - „zruší“ pôvodný prvok, - vráti nás späť k neutrálnemu prvku.
Príklady: - pri sčítaní: \(a' = -a\), - pri násobení: \(a' = \frac{1}{a}\), ak \(a \neq 0\).
Príklady grúp¶
Kladné racionálne čísla s násobením¶
(\(\mathbb{Q}^+, \cdot\))
- množina: \(\mathbb{Q}^+\),
-
operácia: násobenie.
-
asociativita: platí,
- neutrálny prvok: \(1\),
- inverzný prvok: \(\frac{1}{q}\).
Preto \((\mathbb{Q}^+, \cdot)\) je grupa.
Celé čísla so sčítaním¶
(\(\mathbb{Z}, +\))
- množina: \(\mathbb{Z}\),
-
operácia: sčítanie.
-
asociativita: platí,
- neutrálny prvok: \(0\),
- inverzný prvok: \(-a\).
Preto \((\mathbb{Z}, +)\) je grupa.
Príklady známych grúp¶
Najprv si uveďme niekoľko príkladov štruktúr, ktoré sú grupami:
- \((\mathbb{R}^+, \cdot)\) — kladné reálne čísla s násobením,
- \((\mathbb{Q}, +)\) — racionálne čísla so sčítaním,
- \((\mathbb{R}, +)\) — reálne čísla so sčítaním.
Tieto príklady ukazujú, že: - jedna množina môže tvoriť grupu s rôznymi operáciami, - operácia je rovnako dôležitá ako samotná množina.
Zvyškové triedy modulo \(m\)¶
Intuícia pojmu „modulo“¶
V bežnom živote sa s pojmom modulo stretávame napríklad: - hodiny na ciferníku (po 12 nasleduje opäť 1), - dni v týždni, - zvyšok po delení.
Napríklad: - \(7 \equiv 2 \pmod{5}\), pretože po delení 5 zostane zvyšok 2, - \(12 \equiv 0 \pmod{6}\).
Množina zvyškových tried¶
Zvyškové triedy modulo \(m\)
Nech \(m \in \mathbb{N}\), \(m \ge 2\). Množinu zvyškových tried modulo \(m\) označujeme
Vysvetlenie¶
- Neberieme všetky celé čísla, iba ich zvyšky po delení \(m\).
- Každé celé číslo patrí do presne jednej triedy.
Príklad: - pre \(m = 5\):
$$ \mathbb{Z}_5 = {0,1,2,3,4} $$
Operácia sčítania modulo \(m\)¶
Sčítanie modulo \(m\)
Pre \(a, b \in \mathbb{Z}\) definujeme
Výsledkom je vždy prvok z množiny \(\mathbb{Z}_m\).
Čo znamená „\(\bmod m\)“¶
- najprv normálne sčítame,
- potom vezmeme zvyšok po delení \(m\).
Príklady pre \(m = 5\): - \(2 + 3 = 5 \Rightarrow 5 \bmod 5 = 0\), - \(3 + 4 = 7 \Rightarrow 7 \bmod 5 = 2\).
Grupa \((\mathbb{Z}_m, +)\)¶
Grupa zvyškových tried
Dvojica \((\mathbb{Z}_m, +)\) je grupa.
Overenie podmienok grupy¶
-
Uzavretosť Súčet dvoch zvyškov je opäť zvyšok modulo \(m\).
-
Asociativita Sčítanie modulo \(m\) je asociatívne, pretože obyčajné sčítanie je asociatívne.
-
Neutrálny prvok Neutrálnym prvkom je \(0\).
-
Inverzný prvok Inverzným prvkom k \(a \in \mathbb{Z}_m\) je
$$ a' = m - a \quad (\text{mod } m) $$
Napríklad v \(\mathbb{Z}_5\): - inverz k \(1\) je \(4\), - inverz k \(2\) je \(3\).
Cayleyho tabuľka (operačná tabuľka)¶
Cayleyho tabuľka
Tabuľka, ktorá zobrazuje výsledky operácie medzi všetkými dvojicami prvkov množiny.
Príklad: sčítanie modulo 6¶
| + | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 0 | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
| 1 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 0 |
| 2 | 2 | 3 | 4 | 5 | 0 | 1 |
| 3 | 3 | 4 | 5 | 0 | 1 | 2 |
| 4 | 4 | 5 | 0 | 1 | 2 | 3 |
| 5 | 5 | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 |
Ako tabuľku čítať¶
- riadok = prvý sčítanec,
- stĺpec = druhý sčítanec,
- bunka = výsledok operácie modulo \(m\).
Množina \(\mathbb{Z}_m^\*\)¶
Multiplikatívna množina modulo \(m\)
Označme
Intuícia¶
Nie každý prvok má násobkový inverz modulo \(m\).
Príklad: - v \(\mathbb{Z}_6\): - \(2\) nemá inverz (nedá sa dostať \(1\)), - \(5\) inverz má.
Príklad: \(\mathbb{Z}_5^\*\)¶
Tabuľka násobenia modulo 5¶
| · | 1 | 2 | 3 | 4 |
|---|---|---|---|---|
| 1 | 1 | 2 | 3 | 4 |
| 2 | 2 | 4 | 1 | 3 |
| 3 | 3 | 1 | 4 | 2 |
| 4 | 4 | 3 | 2 | 1 |
Záver¶
- Každý prvok má inverz,
- preto \((\mathbb{Z}_5^\*, \cdot)\) je grupa.
Príklad: \(\mathbb{Z}_7^\*\)¶
Aj tu má každý prvok inverz, takže ide o grupu.
Dôležité upozornenie¶
Nie každé \(\mathbb{Z}_m^\*\) je grupa
\((\mathbb{Z}_m^\*, \cdot)\) je grupa iba vtedy, keď má každý prvok inverz modulo \(m\).
Typicky: - ak je \(m\) prvočíslo → áno, - ak je \(m\) zložené → nie vždy.
Jedinečnosť prvkov v grupe¶
Veta: Neutrálny prvok je jedinečný¶
Jedinečnosť neutrálneho prvku
V každej grupe existuje práve jeden neutrálny prvok.
Dôkaz
Predpokladajme, že v grupe existujú dva neutrálne prvky \(e_1\) a \(e_2\).
Keďže \(e_1\) je neutrálny prvok, platí:
Zároveň, keďže \(e_2\) je neutrálny prvok, platí:
Z oboch rovností dostávame:
Preto neutrálny prvok v grupe existuje len jeden.
Poznámka
Tento dôkaz využíva iba definíciu neutrálneho prvku, nič viac o grupe nepotrebujeme.
Veta: Inverzný prvok je jedinečný¶
Jedinečnosť inverzného prvku
Ku každému prvku \(g \in G\) existuje práve jeden inverzný prvok.
Dôkaz
Nech \(g \in G\) a nech \(\tilde{g}_1\) a \(\tilde{g}_2\) sú inverzné prvky k \(g\). Potom platí:
Vynásobíme obe rovnosti zľava prvkom \(\tilde{g}_2\):
Použijeme asociativitu:
Keďže \(\tilde{g}_2\) je inverzný k \(g\), platí:
A keďže neutrálny prvok nič nemení:
Inverzný prvok je teda jedinečný.
Poznámka
Preto používame jednoznačný zápis \(g^{-1}\).
Veta: Inverz súčinu dvoch prvkov¶
Inverz súčinu
Nech \(g_1, g_2 \in G\). Potom platí:
Dôkaz
Overíme, že prvok \(g_2^{-1} \circ g_1^{-1}\) je inverzný k \(g_1 \circ g_2\).
Najprv sprava:
Asociativitou dostaneme:
Keďže \(g_2 \circ g_2^{-1} = e\), platí:
A teda:
Podobne vieme overiť aj opačné poradie, takže prvok \(g_2^{-1} \circ g_1^{-1}\) je skutočne inverzný.
Častá chyba
Vo všeobecnej grupe neplatí:
Poradie sa musí otočiť.
Inverz súčinu viacerých prvkov¶
Všeobecný tvar
Pre \(g_1, g_2, \dots, g_n \in G\) platí:
Poznámka
Inverz vzniká vždy tak, že: - otočíme poradie, - zoberieme inverz každého prvku.
Zhrnutie kapitoly: Grupa¶
-
Operácia je presné pravidlo, ktoré z daných vstupov vytvorí výstup. V abstraktnej algebre sa nezameriavame na konkrétne čísla, ale na spôsob kombinovania prvkov.
-
Binárna operácia na množine \(G\) je zobrazenie
$$ \circ : G \times G \to G $$
ktoré: - pracuje s dvoma prvkami, - dáva práve jeden výsledok, - je uzavretá (výsledok zostáva v množine \(G\)).
- Uzavretosť je kľúčová: ak výsledok operácie nepatrí späť do množiny, nejde o binárnu operáciu na tejto množine.
- Grupa je dvojica \((G,\circ)\), kde:
- \(G\) je neprázdna množina,
- \(\circ\) je binárna operácia na \(G\),
-
platia tri podmienky:
- Asociativita
$$ (a \circ b)\circ c = a \circ (b \circ c) $$
- Existencia neutrálneho prvku existuje \(e\), že
$$ a \circ e = e \circ a = a $$
- Existencia inverzného prvku ku každému \(a\) existuje \(a'\), že
$$ a \circ a' = a' \circ a = e $$
-
Asociativita sa týka iba zátvoriek, nie poradia prvkov (nezamieňať s komutativitou).
-
Neutrálny prvok:
- nemení ostatné prvky,
-
je v grupe jedinečný.
-
Inverzný prvok:
- „ruší“ daný prvok,
- je ku každému prvku práve jeden,
- zapisujeme ho ako \(a^{-1}\).
- Platí vzorec pre inverz súčinu:
$$ (g_1 \circ g_2)^{-1} = g_2^{-1} \circ g_1^{-1} $$
a všeobecne sa pri inverzii: - otáča poradie, - berie sa inverz každého prvku.
- Zvyškové triedy modulo \(m\):
$$ \mathbb{Z}_m = {0,1,2,\dots,m-1} $$
predstavujú triedy čísel s rovnakým zvyškom po delení \(m\).
- Sčítanie modulo \(m\) robí z \(\mathbb{Z}_m\) grupu:
- neutrálny prvok je \(0\),
-
inverz k \(a\) je \(m-a\) (mod \(m\)).
-
Cayleyho tabuľka prehľadne zobrazuje výsledky operácie medzi všetkými prvkami množiny.
-
Multiplikatívna množina \(\mathbb{Z}_m^\*\) obsahuje len tie prvky, ktoré majú inverz modulo \(m\).
- Ak je \(m\) prvočíslo, \((\mathbb{Z}_m^\*, \cdot)\) je grupa.
- Ak je \(m\) zložené, nie každý prvok má inverz → nemusí ísť o grupu.
Jedna veta na zapamätanie¶
Grupa je množina, kde vieme prvky spájať asociatívne, máme „nič nerobiaci“ prvok a ku každému prvku existuje presný opak.